Minulý víkend som strávila niekoľko hodín prerábaním jedného záhonu. A viete čo? Nebolo na ňom vlastne nič zlé. Rastliny prosperovali, záhon bol upravený a fungoval presne tak, ako mal. Lenže zakaždým, keď som sa naň pozrela, mala som pocit, že mu niečo chýba. Chýbala mu tá uvoľnenosť, romantika a prirodzenosť, ktoré mám na vidieckych záhradách tak rada.
Tak som vytiahla rýľ, presadila niekoľko rastlín, niečo pridala a počas práce mi napadlo, že by som sa s vami mohla podeliť o to, ako vlastne vytvoriť záhradu vo vidieckom štýle.
Možno vás prekvapím, ale vidiecka záhrada nevzniká za jeden víkend. A možno práve v tom spočíva jej najväčšie čaro. Mne sa vidiecka záhrada vždy spája s pocitom ľahkosti. Nie je dokonale uprataná ani naplánovaná do posledného centimetra. Rastliny majú priestor rásť, kvety sa medzi sebou prirodzene miešajú a celý záhon pôsobí, akoby tam bol odjakživa. Práve tento nenútený vzhľad sa mi páči najviac.
Keď zakladám nový záhon alebo prerábam starý, najskôr sa snažím pochopiť miesto. Kde svieti slnko počas dňa, kde sa drží vlhkosť, kam sa prirodzene pozerám z terasy alebo z okna. Čím viac rešpektujem to, čo mi záhrada sama napovedá, tým lepšie výsledky mám. Pri výsadbe sa snažím nemyslieť na jednotlivé rastliny, ale na celý obraz. Vysádzam ich vo väčších skupinách, kombinujem rôzne výšky a nechávam im priestor, aby sa časom spojili do jedného celku. Práve vtedy začína záhon pôsobiť prirodzene.
Medzi moje obľúbené trvalky patria:
- zajačie uško
- alchemilka
- centrant
- zvončeky
- nezábudky
- stračonôžka
- klematis
- jesenné astry
- pľúcnik
- geranium
- veternice
- echinacea
- kocúrnik
- pivónie
- veronika
- floxy metlinaté
- hortenzie metlinaté
- ruže kríkové aj popínavé
- kalinu
- orgován
- pajazmín
Pri výbere rastlín sa snažím myslieť aj na to, aby záhrada vyzerala pekne počas celej sezóny. Sezónu u nás na záhrade otvárajú snežienky a narcisy. Keď odkvitnú pivónie, nastúpia šalvie a kocúrniky. Potom echinacey, floxy a hortenzie. Vďaka tomu záhon nikdy nepôsobí prázdny.
A ešte jedna vec, ktorú by som vám chcela odkázať, ak práve stojíte pred záhonom a rozmýšľate, či ho prerobiť.
Nebojte sa.
Myslím, že veľa ľudí má pocit, že keď niečo vysadili, už by to malo zostať navždy na svojom mieste. Ja som sa však naučila, že záhrada je živý organizmus. Mení sa. Rastie. A spolu s ňou sa meníme aj my.
Niektoré rastliny časom prerastú priestor, iné sa na danom mieste necítia dobre a niekedy jednoducho zistíme, že záhon nezodpovedá našej predstave. To je úplne v poriadku.
Láska k záhradníčeniu totiž nie je o tom vytvoriť dokonalú záhradu na prvý pokus. Je o neustálom pozorovaní, skúšaní, presádzaní a vylepšovaní. O tom, že každú sezónu objavíme niečo nové a záhrada sa stáva o trochu krajšou. A možno práve preto ma záhradníčenie nikdy neprestáva baviť.
Majte sa pekne, Alexandra
