Apoštolát zmareného


Včera u pani ombudsmanky a večer pokoj v duši.

Skoro rok bolo všetko akoby zmarené.
Neotrasiteľná ústavná štruktúra 
(ja roztrasená ,,neempatická,, kreatúra).
Nič nové, len môj čierny chlebík, ktorý požívam 
(osamote, v inakosti, pospiatky). 
Stratila som dôveru, nielen na blogu.
Znaky nepožehnania (právom ľud opúšťa).
Môj čierny chlebík.
Ležala som síce v prachu, ale v skutočnosti to bolo úplne inak
(bola som menej, ako zrnko prachu).
Môj (donebavolajúci) čierny chlebík.
Menejakozrnkoprachu je znakom pre Boha 
(neprechádzať bez zastavenia).
Pozvanie, aby vstúpil 
(,,Prídeme k tebe Traja a budeme u teba prebývať,,).
Teraz viem na koho myslí, viem po kom žízni ...